Hodnotenie súčasného stavu poznania fauny katastrálneho územia Vavrečky by si vyžadovalo väčší priestor ako je rozsah a ciele tejto webovej publikácie. Pre veľký počet živočíšnych druhov, vyskytujúcich sa v tejto oblasti, nezaoberáme sa preto ich enumeráciou, ale našou snahou je prostredníctvom reprezentatívnych a vzácnych zástupcov jednotlivých živočíšnych skupín priblížiť čitateľovi zaujímavostí ukryté v lesoch, vo vode či na poliach v okolí Vavrečky.Z dôvodu prehľadnosti uvádzame živočíchy podľa systematických skupín. Tento zoznam dopĺňame ekologickými charakteristikami jednotlivých druhov a stupňom ich hodnoty a významnosti.
Pôvodné živočíšne spoločenstvá tejto oblasti boli do značnej miery pozmenené činnosťou človeka. Poľnohospodárstvo a urbanizácia vytvárali podmienky pre rozvoj agrobiocenóz a antropobiocenóz, ktoré vytláčali pôvodné druhy.
Bezstavovce
Z mäkkýšov je známy, pre hromadný zber už pomerne zriedkavý (chránený), slimák záhradný (Helix pomatia). V lesoch je bežný slimák škvrnitý (Arianta arbustorum). Tu sa vyskytuje aj jeden z najmenších suchozemských ulitníkov, vertiga lesná (Vertigo pusilla), ktorá žije v hnijúcom lístí a pod kôrou stromov. Medzi ulitníkmi nachádzame aj druhy, u ktorých sa ulita v priebehu fylogenézy natoľko zredukovala, že z nej nic nezostalo. Tieto živočíchy v okolí Vavrečky reprezentuje napríklad slizniak karpatský (Bielzia coerulans), ktorý je známy farebnou premenlivosťou a v lesoch ho môžeme nájsť v modrom až lazúrovom šate, ale známe sú aj hnedé, alebo fialové. Na kmeňoch stromov, pod károu alebo kamenmi môžme pocas potuliek po prírode Vavrecky objavit aj slizniaka stromového (Lehmanna marginata), v blízkosti alebo priamo v obci slizniaka veľkého (Limax maximus) Mnohým ulitníkom je životným prostredím voda. V potokoch, jarkoch a močiaroch chotára sa vyskytuje vodniak malý (Lymnaea truncatula), vodniak premenlivý (Lymnaea eregra) a kotúlky.Charakteristickým druhom červov je dážďovka zemná a dážďovka hnojná, ktoré sa ako súčasť edafónu podielajú na úrodnosti pôd. V lesoch, na lúkach i na poliach je rozšírená fauna pavúkov. Z nich sa v chotári Vavrečky vyskytuje križiak obyčajný (Araneus diadematus), križiak zelený (A cucurbitinus), Iovcik hámy (Pisaura mirabilis) a pradiarka bodkovaná (Enoplognatha ovata). Prítomnosť pavúkov zistíme najmä podľa sietí, do ktorých chytajú hmyz. Niektoré druhy však siete nerobia, koristi sa zmocnujú prenasledovaním alebo skokom. Najpočetnejšou a druhovo najbohatšou skupinou živočíchov Vavrečky je hmyz. Významné v potravinovom reťazci sú tu podenky (Ephemeropthera), pošvatky (Plecoptera) a impozantné vážky (Odonata), dravé larvy ktorých sa vyvíjajú vo vodnom prostredí. Vážky v tejto oblasti, popri po tokoch a nad močiarmi, reprezentuje šídielko červené (Pyrrhosoma nymphula), šidielko obyčajné (Agrion puella), vážka ploská (Libellula depressa). Z pošvatiek je bežná pošvatka hnedopása (Perla marginata). Jej larvy sú pomerne veľké a zdržujú sa na kmeňoch v tečúcich vodách. Prítomnosť, respektíve absencia lariev jednotlivých druhov týchto živocíchov sú významnými ukazovatelmi (indikátormi) čistoty povrchových vôd. Hospodársky významné sú blankokrídlovce. Užitočnosťou pre človeka sa vyznačujú mravce, čmele a včely a početné sú druhy lumkovitých (lchneumoindae) a lumčikovitých (Braconidae). Ich larvy prezimujú v telách iných druhov, čim pomáhajú udržiavať biologickú rovnováhu v ríši hmyzu.
Lesné dreviny poškodzuje požieraním ihlíc ploskanka smreková (Cephaleia abietis) a piliarka smreková (Pristiphora abietina). V dreve stromov sa vyvíjajú pílovky velké (Urocerus gigas), ktoré tvarom tela a zafarbením pripomínajú osy, alebo sršne, cím odstrašujú svojich prirodzených nepriatelov. Pomocou pevného znášadla vpichujú do dreva vajícka. Larvy vyžierajú drevo, cím sú tieto druhy nebezpecnými technickými škodcami dreva.
Škodcami v Lesnom hospodárstve sú aj chrobáky, vyvíjajúce sa pod kôrou alebo v dreve stromov. Medzi najvýznamnejších patrí lykožrút smrekový (Ips typographus), lykožrút lesklý (Pitogenes chalkographus), lykokaz matný (Polygraphus polygraphus), lykokaz smrekový (Dendroctonus micans). Z motýľov pozornosť pútajú hlavne pestrofarebné druhy. Vyskytuje sa babôčka pávooká (Nymphalis io), babôčka osiková (N. antiopa), babôčka admirálska (Vanessa atalanta), žltáčik rašetliakový (Conepteryx rhammi), žltácik žeruchový (Anthocharis cardamines), dúhovec väčší (Apatura iris), hnedáčiky a modráčiky. Jedným z najkrajších a najnápadnejších je dnes už zriedkavý vidlochvost feniklový (Papilio machaon). Je to jeden z najväčších druhov denných motýlov v strednej Európe a dospelé jedince tu možno vzácne pozorovať najmä v júli a v auguste.
Stavovce
Prehľad stavovcov je rozdelený podla systematických skupín druhov s doplnkami ekologických charakteristík.
Ryby
Ichtyofauna katastrálneho územia obce je druhovo chudobná, viazaná na vodné toky potokov Adamka, Vavrečanka, Jelení a Pasekový potok - pstruh potočný (Salmo trutta), cerebla obyčajná (Phoxinus phoXinus), hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus).
Obojživelníky
Táto skupina živočíchov je viazaná na vodné plochy celoročne (kunka), alebo len v generačnom období (mloky, žaby). Pozornost si tu zasluhuje mlok karpatský (treťohorný relikt - karpatský endemit). Hojne sú zastúpené žaby (Salientie), vzácnejšia je salamandra škvrnitá. V sledovanej oblasti bolo zistených 7 druhov obojživelníkov, z ktorých sú 3 druhy (salamandra, mlok vrchovský a karpatský) zaradené do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov - salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok vrchovský (Triturus alpestris), mlok karpatský (Triturus montandoni), kunka žltobruchá (Bombína variegata), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), skokan hnedý (Rafla temporaria)
Plazy
Trieda plazov je reprezentovaná piatimi druhmi. Vzácne sa vyskytuje užovka obyčajná (Natrix natrix). Najohrozenejšia (z dôvodu predsudkov) je vretenica obyčajná (Vipera berus). Na suchých slnečných stranách a v okolí kameňolomu sa bežne vyskytuje jašterica obyčajná (Lacerta agilis). Jej príbuznú jaštericu živorodú (Lacerta vivipara) nájdeme na vlhkých miestach, pri potokoch a v lese. Skupinu jašterov (Sauna) uzatvára slepúch lámavý (Anguis fragihs) Mnohí tento druh chybne považujú za hada
Vtáky
Ornitocenóza katastrálneho územia obce Vavrecka je zastúpená 76 druhmi, z ktorých možno 62 druhov považovať za hniezdice
Rôznorodosť geologických, geomorfologických, pádnych a orografických pomerov vplýva na pestrosť a druhovú skladbu flóry daného územia. Vo voľnej prírode žijú rastliny v skupinách, menších či väčších kolóniách, alebo v rozsiahlych porastoch, ktoré nazývame spoločenstvá. Ich vznik a existencia sa riadia zákonitosťami, ktoré vyplývajú zo špecifických nárokov jednotlivých druhov. Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák a kol., 1966) patrí územie Vavrečky do oblasti západokarpatskej kveteny, obvodu západobeskydskej flóry, okresu Západné Beskydy.Obvod západobeskydsej flóry je charakterizovaný submontánnymi a montánnymi lesnými spoločenstva mi a vplyvom karpatskej flóry. Druhovým zložením sa vegetácia na celom území katastra zaraďuje do jedného lesného vegetačného stupňa: smrekovo-bukovo-jedľového. Náhle a podstatné zmeny v rastlinných spoločenstvách Vavrečky spôsobil človek pri hospodárskom využívaní krajiny. Pôvodné jedlo-bukové lesy boli v nižších vhodných polohách vyrúbané a premenené na polia a lúky, vo vyšších polohách na smrekové monokultúry. Lesy dnes zaberajú len cca 25 % rozlohy katastra obce. Súvislejšie lesné komplexy sa zachovali v okolí Magurky, Grapy, Javoriny, Hája, Žigmundky.
