Kornel Smržík
Ukážka z tvorby Kornela Smržíka
Umelec - básnik a výtvarník; pedagóg - učitel; redaktor, novinár, publicista — intelektuál, politik. Všestranná osobnosť. Vysokoškolský i stredoškolský pedagóg Mgr. Kornel Smržík.
Narodil sa 9. 6. 1939 vo Vavrečke na Orave. Základné školstvo absolvoval v rodisku a stredoškolské štúdiá v Námestove. Vyštudoval a v r. 1961 ukončil Vysokú školu pedagogickú Univerzity Komenského v Bratislave - odbor Slovenský jazyk - výtvarná výchova. V r. 1961-64 pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na fakulte VAAZ v Brne. Potom sa už jeho osobný život natrvalo spája s Ružomberkom. V r. 1964-74 pôsobí na stredných školách v tomto meste. V r. 1968 sa musel ako mnohí iní rozhodnúť. V roku 1974 ho zo školstva pre politické názory prepustili. Zastavili mu aj akúkoľvek literárnu činnosť. Od r. 1974 pracoval v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave ako výtvarník. Po roku 1989 sa vrátil do školských služieb, ale začal pôsobiť aj v politike. Stal sa poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR Od r. 1958 uverejňoval básne, štúdie a recenzie v literárnych časopisoch (Kultúrny život, Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Umelecké slovo, Slovenský jazyk a literatúra v škole a i.). S literárnym surrealistickým cyklom v roku 1961 vyhral celoštátnu súťaž. V r. 1966 publikoval cyklus básní v Banskobystrickom almanachu Silueta. V 70. rokoch v období jeho perzekúcie a obmedzenia publikačnej činnosti sa venoval výtvarnej tvorbe (hlavne portrétna tvorba, zátišie a krajinomaľba, textilné aplikácie, interiérová tvorba). Stal sa zakladajúcim členom výtvarnej skupiny Luneta a vystavoval v rôznych mestách bývalého Československa . V r. 1968, v čase jeho voľnej publikačnej tvorby, založil s ďalšími priateľmi časopis pre literatúru a umenie DISKANT. Po zákaze publikovania písal ďalej - do „šuflíka“, maľoval, reštauroval. Za politickú produbčekovskú činnost mu pozastavili doktorát. Napriek zákazu sa zablyslo v r. 1984, keď na priamy zásah jeho „ochrankyne“ akademickej maliarky Márie Medveckej mu vychádza básnická zbierka Žľaby nad plánkou. Patril k spoluzakladateľom Ružomberského hlasu a stal sa prvým predsedom jeho redakčnej rady. Zomrel 20. 1. 2002 v Ružomberku, kde je aj pochovaný.
Zbierka Žľaby nad plánkou dostupná v Obecnej knižnici Vavrečka
